O píšťalke...
Rozmiestnenie otvorov bolo v minulosti vecou dlhodobej praxe výrobcu, no keďže sa jednalo o ľudový hudobný nástroj, dôraz na úplné naladenie jednotlivých tónov, nebol až taký podstatný. Prípadné odchýlky od požadovaných tónov vedel dobrý interpret zakryť vhodnými ciframi, nadfukmi a inými zvukovými ozdobami. Súčasným výrobcom pomáhajú pri ladení rôzne výpočty, ladičky a samozrejme vedomosti získané praxou.
Pastierska píšťalka je hudobný nástroj vhodný pre hru piesní najrôznejšieho charakteru. Dajú sa na nej hrať ako piesne pomalé tak aj rýchle. Pre jej možnosť zvládnuť rýchle a náročné melodické sledy a výrazný, prenikavý a silný tón, sa na nej hrávalo jak do tanca tak aj sólovo. Jednotlivé tóny sa na šesťdierkovej píšťalke tvoria prefukovaním a zakrývaním, či odkrývaním dierok.
Okrem alikvotných tónov a tónov základných tvorených normálnym a postupným odokrývaním dierok, sa dajú na týchto píšťalkách vylúdiť aj niektoré chromatické tóny. Tieto sa tvoria už kombinovanými hmatmi, takzvaným vidličkovitým spôsobom. K zvláštnym hudobno- reprodukčným možnostiam pastierskej píšťalky patrí trojčenie. Trojčiť na pastierskej píšťalke znamená hrať niektoré melódie tak, že sa používajú iba dolné tri dierky nástroja. Takto sa dajú hrať melódie normálneho rozsahu, trebárs oktávového, lenže hráč musí správne uplatňovať prefukovanie.